Mala som tu už napísanú celú stranu ale potom som tie svoje puberťácke výlevy zmazala....nepýtajte sa ma o čom som písala...jediné čo vám môžem povedať je, že mám veeeľmi emotívny deň...a potrebujem...súrne...niečo veľmi zlaté a sladké...čo najsladšie...myslím fanfic teraz teda :)...takže si ju aj napíšem...Ach..Bude trošku dlhšia, ale o to krajšia dúfam.
Probably Rose and Ten..
Doctor bol dnes celý deň nejaký nervózny a nesvoj, hoci mali ísť večer do rešteurácie. Rose a Doctor mali na dnes dohodu, že nebudú robiť absolútne nič. A tak teraz len sedeli na pohovke a pozerali nejakú romantickú šarádu. No teda, romantické filmy nikdy neboli pre Doctora, ale takto sa ešte nesprával. Bol...nervózny. Stále sa hral s prstami a so šrobovákom a pozeral na vrecko na nohaviciach. Rose ho pozorne sledovala. Tušila tu nejaké nekalosti. Schúlila sa k trasúcemu sa Doctorovi. Ten si to chvíľu nevšímal, no potom sa rozpačito usmial a objal ju. Pobozkal ju na čelo.
"Milujem ťa."
"Ja teba tiež." zamrmlala Rose ospalo. Doctor sa ďalej tváril, že sa pozerá na film, no Rose dobre vedela, že to tak nie je. Sledoval ju. Každý jej pohyb, jej pravidelný dych a tep. Hladkal ju láskavo po chrbáte a privinul si ju bližšie k sebe. Tento pocit Rose milovala. Keď si ju Doctor privinul k sebe, a ona mohla cítiť, ako mu búcha srdce, a jeho horúci dych na zátylku, s pocitom ochrany v jeho náručí. Rose zmenila polohu, aby mohla byť na jeho kolenách a dala si hlavu na jeho plece. Doctor si o ňu tiež oprel hlavu a ďalej sa spolu pozerali na film. Asi o pol hodinu sa Rose už začal krížiť zrak a onedlho zaspala. Doctor si to všimol, no on zaspať nemohol, aj keby ako chcel. Z dnešného večera bol celý rozhádzaný, a stále o tom musel rozmýšľať. Mal by sa ukľudniť. Beztak už Rose asi niečo tuší, tak ju v tom nebude podporovať.
Pozrel na hodinky.
Pol piatej.
Asi by ju už mal zobudiť, inak sa pri jej vyberaní oblečenia a dlhom upravovaní, ktoré bolo totálne nepotrebné, nestihnú dostaviť do reštaurácie. Reštaurácia síce nebola hlavný bod programu, ale predsa len, Doctor chcel ten večer urobiť čo najvýnimočnejší. Musí byť. Opäť si skontroloval vrecko na rifliach a rozhodol sa konečne Rose zobudiť. Vybral si ten najúčinnejší a nakrajší spôsob, a pobozkal ju na líce.
Rose otvorila oči, a keď pred sebou videla Doctora, zoširoka sa usmiala. Doctor urobil to isté a postavil sa.
"No tak! Vstávaj, šup! Už by sme sa mali ísť obliecť. Inak to nestihneme."
Podal jej ruku a Rose sa vyšvihla na nohy.
"Nemám si čo obliecť.." povedala , keď sa pozrela do svojej preplnenej skrine. Doctor na ňu zazrel a prevrátil očami.
"Mám ti poradiť?" nasadil úškrn.
"Eeh...nie.." premerala si ho Rose.
Doctor si ju nevšímal a obliekal si nohavice. On moc starostí s tým, čo si dá na seba nemal. Dal si čierne rifle, a bledomodrú košeľu, pričom límec si nechal rozopnutý. Odišiel do kúpeľne, aby si mohol spraviť vlasy. Rose sa zatiaľ rozhodla pre šedé nohavice a bledoružový sveter. Zabúchala Doctorovi na dvere, aby ju pustil dnu. Doctor rýchlo odomkol a vyšiel, pretože dvaja by sa do ich malej kúpeľne nezmestili. Obzrel si Rose a musel sa krotiť, pretože vyzerala proste úžasne. Chytil si jej tvár do dlaní a pobozkal ju. Rose sa zatvárila spokojne a vošla do kúpeľne. Doctor si sadol na posteľ. Vedel, že to asi potrvá dlhšie.
Po chvíli Rose konečne vyšla spokojná sama so sebou a očividne aj s Doctorom. Postavila sa pred neho a predviedla otočku hodnú profesionálnej modelky.
"Vyzeráš úžasne."
Rose sa šťastne usmiala a išla si po kabát, no Doctor ju zastavil.
"Počkaj...niečo pre teba mám." povedal a zobral zo stola malú krabičku, ktorú tam pred chvíľou položil. Vytiahiol z nej retiazku a pripol ju Rose okolo krku.
Rose sa opatrne dotkla krku. Po chvíli sa otočila na Doctora.
"Začo to je?"
"Za teba a to, že ťa mám."
Rose vyhŕkli slzy do očí, až sa zľakla, že bude musieť podstúpiť maľovanie znova.
Doctor ju objal. Potom ju pomaly pustil a pritom jej dal pusu na čelo.
"Ja..." Rose nemala slov, a tak povedala "idem sa obliecť..."
Doctor ju pustil už úplne, aby si mohla vziať kabát a šál. On sám si tiež obliekol kabát, chytil Rose za ruku a vyšli z domu. Reštauráciu nemali ďaleko, a tak prešli pešo, pričom ani jeden z nich sa neodvážil prerušiť to čarovné ticho.
Keď dorazili a usadili ich ku stolu, Rose čakala, čo sa bude diať. Spočiatku nič špeciálne..objednali si jedlo, víno...
Keď dojedli a mali pred sebou už len poháre, Doctor sa zostal pozerať na Rose. Tá sa zasmiala.
"Čo je?"
"Sedí ti to." usmial sa.
"Väčšinou moje oblečenie nehodnotíš."
"Ale dnes si prekrásna. Žiariš." Neprestával sa usmievať.
"Budete platiť?" prerušila ich čašníčka s falošným úsmevom. Doctor na ňu ani nepozrel a povedal:
"Môžeme." Vytiahol peňaženku a položil pár papierových bankoviek na stôl. Oči mal len pre Rose. Nech ho nechajú aspoň jeden celý večer sa pozerať na Rose.
Po chvíli sa však obidvaja postavili a obliekli sa. Doctor vyšiel dverami, no išiel opačným smerom ako bývali.
"Nejdeme sa prejsť? Poznám jedno krásne miesto." Ukázal do prázdna.
"Dobre."
Chytil Rose za ruku. Trochu sa mu triasla, tak ho Rose pevnejšie stisla. Doctor sa usmial a doviedol Rose postupne až na to miesto, kam chcel. Rose cítila, že na tomto večere bolo niečo výnimočné, a tak neprehovorila ani slovo. Takisto aj Doctor.
"To je krásne." Dovolila si po chvíli povedať ohúrená Rose, keď boli na mieste.
"To je.." povedal neprítomne Doctor.
"Rose?" pozrel na ňu po chvíli ticha.
Rose naňho spýtavo pozrela. Doctor bol opäť nervózny.
"Ja.." zjavne bol dosť vystrašený.
"..milujem ťa..."
"To už vieme." usmiala sa Rose.
"A pretože ťa milujem, chcem ťa mať stále pri sebe. Keď nám bude ťažko, máme tu jeden druhého. Keď budeme šťastní, máme tu vždy niekoho, kto sa bude tešiť s nami. Plakať s nami. Viem, že nie som ten, koho si milovala ako prvého.. Som on, no musíš pamätať na to, že nie vo všetkých ohľadoch. Mám iba jedno srdce. Zostarnem. Ako ty."
Bez toho, aby sa pozrel niekde inde si kľakol na jedno koleno a z vrecka na kabáte vytiahol malú krabičku.
"Lenže ja...by som chcel zostarnúť spolu s tebou." Urobil chvíľu dôležitú odmlku a až potom sa odvážil spýtať tú, v niektorých prípadoch, zákernú otázku.
"Rose Marion Tylerová...."povedal pomaly, "vezmeš si ma?" na ruke mal položenú krabičku s prsteňom.
Rose nevedeli prestať tiecť slzy. Bola tak šťastná, tak vystresovaná, tak vyľakaná, tak citovo rozpoložená, že slzy proste museli tiecť ďalej.
"Ja..." na chvíľu sa zasekla a potom povedala, "samozrejme, že áno!"
Doctor zobral prsteň a navliekol ho Rose na prsteník ľavej ruky. Potom sa postavil a Rose zobral do náručia, pričom ju zdvihol. Rose sa, takisto ako Doctor, nevedela prestať smiať. Oblapila ho oboma rukami a zavrela oči. Takto to chcela. Vždy. Skončiť s mužom, ktorého miluje z celého srdca. A on ju.
Doctor ju položil na zem a chytil si jej hlavu do rúk. Čelom sa opieral o to jej.
"Nebude to ľahké. So mnou."
Rose sa stále usmievala.
"S tým rizikom som počítala."
Doctor ju začal bozkávať. Dlho. Vášnivo. A hlavne; z lásky.
Probably Rose and Ten..
Doctor bol dnes celý deň nejaký nervózny a nesvoj, hoci mali ísť večer do rešteurácie. Rose a Doctor mali na dnes dohodu, že nebudú robiť absolútne nič. A tak teraz len sedeli na pohovke a pozerali nejakú romantickú šarádu. No teda, romantické filmy nikdy neboli pre Doctora, ale takto sa ešte nesprával. Bol...nervózny. Stále sa hral s prstami a so šrobovákom a pozeral na vrecko na nohaviciach. Rose ho pozorne sledovala. Tušila tu nejaké nekalosti. Schúlila sa k trasúcemu sa Doctorovi. Ten si to chvíľu nevšímal, no potom sa rozpačito usmial a objal ju. Pobozkal ju na čelo.
"Milujem ťa."
"Ja teba tiež." zamrmlala Rose ospalo. Doctor sa ďalej tváril, že sa pozerá na film, no Rose dobre vedela, že to tak nie je. Sledoval ju. Každý jej pohyb, jej pravidelný dych a tep. Hladkal ju láskavo po chrbáte a privinul si ju bližšie k sebe. Tento pocit Rose milovala. Keď si ju Doctor privinul k sebe, a ona mohla cítiť, ako mu búcha srdce, a jeho horúci dych na zátylku, s pocitom ochrany v jeho náručí. Rose zmenila polohu, aby mohla byť na jeho kolenách a dala si hlavu na jeho plece. Doctor si o ňu tiež oprel hlavu a ďalej sa spolu pozerali na film. Asi o pol hodinu sa Rose už začal krížiť zrak a onedlho zaspala. Doctor si to všimol, no on zaspať nemohol, aj keby ako chcel. Z dnešného večera bol celý rozhádzaný, a stále o tom musel rozmýšľať. Mal by sa ukľudniť. Beztak už Rose asi niečo tuší, tak ju v tom nebude podporovať.
Pozrel na hodinky.
Pol piatej.
Asi by ju už mal zobudiť, inak sa pri jej vyberaní oblečenia a dlhom upravovaní, ktoré bolo totálne nepotrebné, nestihnú dostaviť do reštaurácie. Reštaurácia síce nebola hlavný bod programu, ale predsa len, Doctor chcel ten večer urobiť čo najvýnimočnejší. Musí byť. Opäť si skontroloval vrecko na rifliach a rozhodol sa konečne Rose zobudiť. Vybral si ten najúčinnejší a nakrajší spôsob, a pobozkal ju na líce.
Rose otvorila oči, a keď pred sebou videla Doctora, zoširoka sa usmiala. Doctor urobil to isté a postavil sa.
"No tak! Vstávaj, šup! Už by sme sa mali ísť obliecť. Inak to nestihneme."
Podal jej ruku a Rose sa vyšvihla na nohy.
"Nemám si čo obliecť.." povedala , keď sa pozrela do svojej preplnenej skrine. Doctor na ňu zazrel a prevrátil očami.
"Mám ti poradiť?" nasadil úškrn.
"Eeh...nie.." premerala si ho Rose.
Doctor si ju nevšímal a obliekal si nohavice. On moc starostí s tým, čo si dá na seba nemal. Dal si čierne rifle, a bledomodrú košeľu, pričom límec si nechal rozopnutý. Odišiel do kúpeľne, aby si mohol spraviť vlasy. Rose sa zatiaľ rozhodla pre šedé nohavice a bledoružový sveter. Zabúchala Doctorovi na dvere, aby ju pustil dnu. Doctor rýchlo odomkol a vyšiel, pretože dvaja by sa do ich malej kúpeľne nezmestili. Obzrel si Rose a musel sa krotiť, pretože vyzerala proste úžasne. Chytil si jej tvár do dlaní a pobozkal ju. Rose sa zatvárila spokojne a vošla do kúpeľne. Doctor si sadol na posteľ. Vedel, že to asi potrvá dlhšie.
Po chvíli Rose konečne vyšla spokojná sama so sebou a očividne aj s Doctorom. Postavila sa pred neho a predviedla otočku hodnú profesionálnej modelky.
"Vyzeráš úžasne."
Rose sa šťastne usmiala a išla si po kabát, no Doctor ju zastavil.
"Počkaj...niečo pre teba mám." povedal a zobral zo stola malú krabičku, ktorú tam pred chvíľou položil. Vytiahiol z nej retiazku a pripol ju Rose okolo krku.
Rose sa opatrne dotkla krku. Po chvíli sa otočila na Doctora.
"Začo to je?"
"Za teba a to, že ťa mám."
Rose vyhŕkli slzy do očí, až sa zľakla, že bude musieť podstúpiť maľovanie znova.
Doctor ju objal. Potom ju pomaly pustil a pritom jej dal pusu na čelo.
"Ja..." Rose nemala slov, a tak povedala "idem sa obliecť..."
Doctor ju pustil už úplne, aby si mohla vziať kabát a šál. On sám si tiež obliekol kabát, chytil Rose za ruku a vyšli z domu. Reštauráciu nemali ďaleko, a tak prešli pešo, pričom ani jeden z nich sa neodvážil prerušiť to čarovné ticho.
Keď dorazili a usadili ich ku stolu, Rose čakala, čo sa bude diať. Spočiatku nič špeciálne..objednali si jedlo, víno...
Keď dojedli a mali pred sebou už len poháre, Doctor sa zostal pozerať na Rose. Tá sa zasmiala.
"Čo je?"
"Sedí ti to." usmial sa.
"Väčšinou moje oblečenie nehodnotíš."
"Ale dnes si prekrásna. Žiariš." Neprestával sa usmievať.
"Budete platiť?" prerušila ich čašníčka s falošným úsmevom. Doctor na ňu ani nepozrel a povedal:
"Môžeme." Vytiahol peňaženku a položil pár papierových bankoviek na stôl. Oči mal len pre Rose. Nech ho nechajú aspoň jeden celý večer sa pozerať na Rose.
Po chvíli sa však obidvaja postavili a obliekli sa. Doctor vyšiel dverami, no išiel opačným smerom ako bývali.
"Nejdeme sa prejsť? Poznám jedno krásne miesto." Ukázal do prázdna.
"Dobre."
Chytil Rose za ruku. Trochu sa mu triasla, tak ho Rose pevnejšie stisla. Doctor sa usmial a doviedol Rose postupne až na to miesto, kam chcel. Rose cítila, že na tomto večere bolo niečo výnimočné, a tak neprehovorila ani slovo. Takisto aj Doctor.
"To je krásne." Dovolila si po chvíli povedať ohúrená Rose, keď boli na mieste.
"To je.." povedal neprítomne Doctor.
"Rose?" pozrel na ňu po chvíli ticha.
Rose naňho spýtavo pozrela. Doctor bol opäť nervózny.
"Ja.." zjavne bol dosť vystrašený.
"..milujem ťa..."
"To už vieme." usmiala sa Rose.
"A pretože ťa milujem, chcem ťa mať stále pri sebe. Keď nám bude ťažko, máme tu jeden druhého. Keď budeme šťastní, máme tu vždy niekoho, kto sa bude tešiť s nami. Plakať s nami. Viem, že nie som ten, koho si milovala ako prvého.. Som on, no musíš pamätať na to, že nie vo všetkých ohľadoch. Mám iba jedno srdce. Zostarnem. Ako ty."
Bez toho, aby sa pozrel niekde inde si kľakol na jedno koleno a z vrecka na kabáte vytiahol malú krabičku.
"Lenže ja...by som chcel zostarnúť spolu s tebou." Urobil chvíľu dôležitú odmlku a až potom sa odvážil spýtať tú, v niektorých prípadoch, zákernú otázku.
"Rose Marion Tylerová...."povedal pomaly, "vezmeš si ma?" na ruke mal položenú krabičku s prsteňom.
Rose nevedeli prestať tiecť slzy. Bola tak šťastná, tak vystresovaná, tak vyľakaná, tak citovo rozpoložená, že slzy proste museli tiecť ďalej.
"Ja..." na chvíľu sa zasekla a potom povedala, "samozrejme, že áno!"
Doctor zobral prsteň a navliekol ho Rose na prsteník ľavej ruky. Potom sa postavil a Rose zobral do náručia, pričom ju zdvihol. Rose sa, takisto ako Doctor, nevedela prestať smiať. Oblapila ho oboma rukami a zavrela oči. Takto to chcela. Vždy. Skončiť s mužom, ktorého miluje z celého srdca. A on ju.
Doctor ju položil na zem a chytil si jej hlavu do rúk. Čelom sa opieral o to jej.
"Nebude to ľahké. So mnou."
Rose sa stále usmievala.
"S tým rizikom som počítala."
Doctor ju začal bozkávať. Dlho. Vášnivo. A hlavne; z lásky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))
Admins team.