"A ty si ho poznala? Toho Doctora?" opýtala sa nadšená 8ročná Alice.
"Čudovala by si sa. S ockom sme si s ním veľa prežili. Úžasné veci..."
"Videla si celý vesmír?"
"Ó nie. Celý určite nie. Vesmír je nekonečne veľký."
Keď budem veľká, chcem cestovať s Doctorom. A vidieť celý vesmír. Zoberiem aj vás. A všetci budeme šťastní."
Amy sa usmiala a pohladila malú Alice po vlasoch.
"Vieš, že som sa stretla aj s Van Goghom?"
"Nie." Vyvalila na ňu oči jej dcéra. Vedela, kto je Van Gogh. Mama jej ukazovala obrazy.
"No vieš....To bolo zrovna keď..." Amy jej vyrozprávala celý príbeh, zatiaľ čo Alice jej visela na perách. Keď sa na konci dozvedela, že Van Gogh aj tak spáchal samovraždu, mala slzy v očiach.
"Ale...niečo sme predsa len zmenili.." Amy sa odmlčala a ukázala Alice fotku van goghových známych slnečníc.
"Vidíš to tam?" usmievala sa.
"Pre...Amy." Alice vyvalila oči.
"To ako....ty?" Amy s úsmevom prikývla.
"Páni." Alice nevychádzala z úžasu.
"Čas spať." Do izby vošiel Rory.
"Oci ešte nieee....Mama mi znovu rozprávala o Doctorovi."
"Naozaj?" usmial sa na Alice.
"Áno! Aj o Van Goghovi!" vyhŕkla neuvážene Alice.
"Nerozprávala ti náhodou aj o 1000ročnom Centurionovi?"
"Nie." pokrútila hlavou Alice, zatiaľ čo Amy sa zadívala na Roryho a usmiala sa.
"Tak ti o ňom zajtra spolu porozprávame. Ale teraz už naozaj musíš ísť spať." Alice sklamane zložila hlavu. Rory ju pohladil po vlasoch.
"Prosím....ešte o centurionovi." zahľadela sa Alice na Roryho s Amy. Pokrútili hlavou.
"Aj zajtra je deň." Povedala Amy. Rory smutnú Alice zdvihol a zatočil s ňou vo vzduchu. Alice sa rozosmiala. Amy sa postavila opodiaľ usmievajúc sa. O chvíľu už ležala Alice v posteli. Amy ju prikryla a pobozkala na čelo. Potom ju pohladila po líci. Rory ju viac zababušil do periny.
"Dobrú noc." brnkol jej po nose.
"Dobrú..." zamrmlala Alice so zavretými očami. Za Rorym sa ticho zatvorili dvere.
***
Z myšlienok ma vytrhlo zaklopanie na dvere. Doctor strčil hlavu dnu. Myklo mnou.
"Prepáč. Nechcel som ťa vyľakať."
"V poriadku." chabo som sa usmiala. Doctor prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Nemohol sa poriadne vystrieť, keďže som sedela na poschodovej posteli.
"Čo sa deje?" odhrnul mi vlasy z čela.
"Ja...iba som si spomenula na rodičov..." vydala som zo seba zhluk slov.
Doctor sa zatváril chápavo a objal ma.
"Už si v poriadku?" opýtal sa, aj keď bolo jasné, že nie som. Strata rodičov mi ešte stále robila problémy. Nikdy sa z toho celkom nespamätám. Napriek tomu ako mi bolo som odpovedala:
"Áno."
"Čo takto urobiť si pre zmenu výlet na zem, hmm?" V poslednom čase sme totiž stále boli na iných planétach.
"To by bolo fajn." pozrela som naňho po prvýkrát, odkedy vošiel do izby.
Obaja sme sa postavili.
"Takže kam to bude?" opýtala som sa až príliš veselo.
"Myslel som na Rím... Vieš vojaci, Cézar, centurioni..." Pri poslednom slove mi zahučalo v hlave a zatmelo sa mi pred očami.
Dobre, už zase to skončilo takto... :D Ja...Ja za to nemôžem..
"Čudovala by si sa. S ockom sme si s ním veľa prežili. Úžasné veci..."
"Videla si celý vesmír?"
"Ó nie. Celý určite nie. Vesmír je nekonečne veľký."
Keď budem veľká, chcem cestovať s Doctorom. A vidieť celý vesmír. Zoberiem aj vás. A všetci budeme šťastní."
Amy sa usmiala a pohladila malú Alice po vlasoch.
"Vieš, že som sa stretla aj s Van Goghom?"
"Nie." Vyvalila na ňu oči jej dcéra. Vedela, kto je Van Gogh. Mama jej ukazovala obrazy.
"No vieš....To bolo zrovna keď..." Amy jej vyrozprávala celý príbeh, zatiaľ čo Alice jej visela na perách. Keď sa na konci dozvedela, že Van Gogh aj tak spáchal samovraždu, mala slzy v očiach.
"Ale...niečo sme predsa len zmenili.." Amy sa odmlčala a ukázala Alice fotku van goghových známych slnečníc.
"Vidíš to tam?" usmievala sa.
"Pre...Amy." Alice vyvalila oči.
"To ako....ty?" Amy s úsmevom prikývla.
"Páni." Alice nevychádzala z úžasu.
"Čas spať." Do izby vošiel Rory.
"Oci ešte nieee....Mama mi znovu rozprávala o Doctorovi."
"Naozaj?" usmial sa na Alice.
"Áno! Aj o Van Goghovi!" vyhŕkla neuvážene Alice.
"Nerozprávala ti náhodou aj o 1000ročnom Centurionovi?"
"Nie." pokrútila hlavou Alice, zatiaľ čo Amy sa zadívala na Roryho a usmiala sa.
"Tak ti o ňom zajtra spolu porozprávame. Ale teraz už naozaj musíš ísť spať." Alice sklamane zložila hlavu. Rory ju pohladil po vlasoch.
"Prosím....ešte o centurionovi." zahľadela sa Alice na Roryho s Amy. Pokrútili hlavou.
"Aj zajtra je deň." Povedala Amy. Rory smutnú Alice zdvihol a zatočil s ňou vo vzduchu. Alice sa rozosmiala. Amy sa postavila opodiaľ usmievajúc sa. O chvíľu už ležala Alice v posteli. Amy ju prikryla a pobozkala na čelo. Potom ju pohladila po líci. Rory ju viac zababušil do periny.
"Dobrú noc." brnkol jej po nose.
"Dobrú..." zamrmlala Alice so zavretými očami. Za Rorym sa ticho zatvorili dvere.
***
Z myšlienok ma vytrhlo zaklopanie na dvere. Doctor strčil hlavu dnu. Myklo mnou.
"Prepáč. Nechcel som ťa vyľakať."
"V poriadku." chabo som sa usmiala. Doctor prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa. Nemohol sa poriadne vystrieť, keďže som sedela na poschodovej posteli.
"Čo sa deje?" odhrnul mi vlasy z čela.
"Ja...iba som si spomenula na rodičov..." vydala som zo seba zhluk slov.
Doctor sa zatváril chápavo a objal ma.
"Už si v poriadku?" opýtal sa, aj keď bolo jasné, že nie som. Strata rodičov mi ešte stále robila problémy. Nikdy sa z toho celkom nespamätám. Napriek tomu ako mi bolo som odpovedala:
"Áno."
"Čo takto urobiť si pre zmenu výlet na zem, hmm?" V poslednom čase sme totiž stále boli na iných planétach.
"To by bolo fajn." pozrela som naňho po prvýkrát, odkedy vošiel do izby.
Obaja sme sa postavili.
"Takže kam to bude?" opýtala som sa až príliš veselo.
"Myslel som na Rím... Vieš vojaci, Cézar, centurioni..." Pri poslednom slove mi zahučalo v hlave a zatmelo sa mi pred očami.
Dobre, už zase to skončilo takto... :D Ja...Ja za to nemôžem..
Že tam stretnú Roryho?? :D rýchlo ďalšiu časť :D
OdpovedaťOdstrániť