"Tak..." pozrel na mňa Doctor, "kam by si chcela ísť zo všetkého najviac? Celý čas a priestor!" žmurkol na mňa.
Nad touto otázkou som často rozmýšľala. No aj tak som nikdy na nič neprišla.
"Nemám tušenia." zasmiala som sa.
"Minulosť alebo budúcnosť?"
"Hmmm....minulosť." povedala som s úsmevom.
Hneď na to sme už aj pristávali. Doctor vykukol von dverami, no hneď ich aj vystrašene zavrel.
"Tak čo?" pozerala som naňho. "Už sme v minulosti? Môžem sa ísť pozrieť?"
"E...nie. Musíme čo najrýchlejšie vypadnúť."
"Doctor? Kde sme? Nie je to minulosť?" Zvonku boli počuť nejaké výstrely.
"Ale áno, je to minulosť. Len som sa zrovna nestrafil do dátumu."
"Aha. Takže kde sme to pristáli?"
Doctor sa zaksichtil.
"Druhá svetová." len čo to dopovedal, do Tardis niečo vrazilo a dovnútra sa snažil niekto dostať.
Vyľakane som naňho pozrela.
"Doctooor!" zahučala som na neho.
"áno, už to bude!" veľmi sa snažil naštartovať.
Zrovna, keď už som bola v štádiu na odpadnutie, dvere sa otvorili. To už sa ale Doctorovi KONEČNE podarilo odletieť. Zhlboka sme si obaja vydýchli.
Doctor potľapkal konzolu.
"Toto už mi nikdy...nikdy nerob.." zadychčane hovoril.
"Druhý pokus?" usmial sa na mňa po chvíli a už aj nastavoval súradnice.
"E...Doctor? Poďme radšej do budúcnosti."
"Ako myslíš." zasmial sa a prenastavil súradnice.
Ospravedlňujem sa, že je to tentoraz také krátke, dúfam, že zajtra sa mi podarí napísať dlhšie. ;)
Nad touto otázkou som často rozmýšľala. No aj tak som nikdy na nič neprišla.
"Nemám tušenia." zasmiala som sa.
"Minulosť alebo budúcnosť?"
"Hmmm....minulosť." povedala som s úsmevom.
Hneď na to sme už aj pristávali. Doctor vykukol von dverami, no hneď ich aj vystrašene zavrel.
"Tak čo?" pozerala som naňho. "Už sme v minulosti? Môžem sa ísť pozrieť?"
"E...nie. Musíme čo najrýchlejšie vypadnúť."
"Doctor? Kde sme? Nie je to minulosť?" Zvonku boli počuť nejaké výstrely.
"Ale áno, je to minulosť. Len som sa zrovna nestrafil do dátumu."
"Aha. Takže kde sme to pristáli?"
Doctor sa zaksichtil.
"Druhá svetová." len čo to dopovedal, do Tardis niečo vrazilo a dovnútra sa snažil niekto dostať.
Vyľakane som naňho pozrela.
"Doctooor!" zahučala som na neho.
"áno, už to bude!" veľmi sa snažil naštartovať.
Zrovna, keď už som bola v štádiu na odpadnutie, dvere sa otvorili. To už sa ale Doctorovi KONEČNE podarilo odletieť. Zhlboka sme si obaja vydýchli.
Doctor potľapkal konzolu.
"Toto už mi nikdy...nikdy nerob.." zadychčane hovoril.
"Druhý pokus?" usmial sa na mňa po chvíli a už aj nastavoval súradnice.
"E...Doctor? Poďme radšej do budúcnosti."
"Ako myslíš." zasmial sa a prenastavil súradnice.
Ospravedlňujem sa, že je to tentoraz také krátke, dúfam, že zajtra sa mi podarí napísať dlhšie. ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))
Admins team.