Tak moji drahí... Je tu nový rok, tak som sa rozhodla vám dopriať fanfiction. :) Nebudem vás otravovať zbytočnými debilnými prianiami do nového roku. Proste videla som túto fotku a rozhodla som sa napísať vám sem jednu z mojich fanfictions, ktoré skladujem vo svojom bloku.No sami sa pozrite: :3 
ehmm..písala som ju ale minulý rok (hahaha veľmi vtipné) takže, neviem či sa vám bude páčiť.
Rose sa opäť spotená a kričiaca zobudila v Doctorovom náručí.
"Strašne si kričala," povedal, jemne ju kolísajúc, "už zase..."
"Je to pokaždé to isté. Netuším, čo sa mi sníva, iba sa zobudím spotená a kričím."
"Možno sa ti to sníva, pretože sa bojíš."
"Čoho by som sa mala báť?" prekvapene naňho pozrela.
"To musíš vedieť ty.." pozrel na ňu. Rose neodpovedala.
"Alebo to môže byť spomienka" napadlo ho. Rose prikývla, no stále bola ako v tranze. Nad niečím rozmýšľala.
"Zažila si toho so mnou dosť. Spomienka je celkom možná.."povedal Doctor, no v skutočnosti ani nerozmýšľal nad tým, čo hovorí, pretože sledoval, čo sa deje s Rose. Tá potriasla hlavou a usmiala sa.
"Nechaj tak.. Ráno to vyriešime, áno?"
"Ako myslíš," povedal Doctor a pobozkal ju na čelo. Zhasol svetlo a obidvaja znova zaspali.
***
"Horšie je, že si to nepamätáš. Nevybavujú sa ti ani úryvky?" opýtal sa Doctor pri raňajkách.
"Keď nad tým tak rozmýšľam tak....áno..niečo by tu bolo." povedala Rose. Doctor trpezlivo čakal a zatiaľ si krátil chviľu napchávaním sa chlebíčkami.
"Myslím....že tam bol...dalek? Hej..dalek."
"Takže.." začal Doctor, ale Rose ho prerušila.
"Šššš..." snažila sa spomenúť si.
"Kyberčlovek." povedala.
"Takže...ten deň, čo si..." nedokončil.
Rose pozerala pred seba.
"áno," povedala krátko.
"Ale to už je predsa za nami..." povedal Doctor a objal ju, "prečo máš teda nočné mory?"
"Možno...sa bojím, že ťa znovu stratím.." pozrela naňho zničene.
Doctor ju stisol v objatí ešte silnejšie.
"Nikdy!" pokrútil hlavou a žiarivo sa usmial. Potom sa jej pozrel do očí a niečo sa mu nezdalo.
"Rose?" chatil si jej hlavu do dlaní, "prečo mi neveríš?" povedal zarmútene.
"Ja.." Rose po lícach tiekli slzy.
"Roose..."povedal Doctor najláskavejšie ako vedel, "už sa to nikdy viac nestane..rozumieš? Nie je ani najmenšia šanca, že by som ťa opustil.. Milujem ťa. Aj keď už nemám dve srdcia, milujem ťa oveľa viac, ako len si dokážeš predstaviť. A! Keby mi ťa niekto chcel zobrať, nikdy by sa mu to nepodarilo. Nepodarilo by sa mu prejsť cezo mňa, rozumieš? Pretože moja láska k tebe je ako ochranný múr okolo teba. Nič sa ti nemôže stať. A ver tomu, " pobozkal ju na čelo, "že ten múr tam bude naveky. Už nikdy! Nikdy! Nechcem byť bez teba." Tentoraz už ju pobozkal na ústa.
"Moja Rose." usmial sa.
Rose tiekli od dojatia slzy. Žiadne obavy, že by sa jej ešte niečo zlé snívalo. Doctor by išiel na koniec sveta, aby ju mohol zachrániť. Teraz už sa cítila dobre. Cítila sa milovaná. Tým najúžasnejším mužom na svete.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))
Admins team.