Doctor zakašľal.
"Vážne ti nič nie je?" Spýtala sa ustarostene Rose v ten večer už asi tisíci krát.
"Nie nič..." Pokrútil unavene hlavou.
Rose sa naňho pochybovačne pozrela. Všimol si to.
"Rose ..no ták..Som v poriadku." Usmial sa na potom kýchol.
Rose pokrútila hlavou a na hodnú chvíľu zmizla. Keď sa vrátila, niesla deku a na nej mala položenú tácku s teplým čajom a teplomerom.
"Už som ti vravel, že mi nič..." Znova si kýchol, "nie je"
"Vidím." Povedala ironicky. "Hlavne na tvojich červených očiach a nose."brnkla mu po brade.
"Zajtra zostávaš doma." Vyhlásila rozhodne, takže sa Doctor neodvážil namietať. Okrem toho predsa len konečne priznal, že mu nie je zrovna najlepšie. Na druhú stranu bol rád, pretože vedel, že Rose má mať v práci voľno a zostane tu s ním. Takto sa vylieči rýchlo.
Usmial sa.
"Čo je?" Spýtala sa keď ho zbadala.
"Nič, ja len...ako sa o mňa staráš."
"Iba ti to odplácám."
Rose ho prikryla dekou a pritúlila sa k nemu. Doctor ju pobozkal na čelo a jednou rukou ju objal. O chvíľu však zmenili polohu tak, že Doctor ležal Rose na kolenách a tá ho opatrne hladkala po jeho bláznivej štici.
***
Už bolo neskoro, a Doctor ešte stále spal. Šanca, že ho Rose dokáže odniesť do spálne bola veľmi nízka, a tak ho musela zobudiť, čo jej bolo veľmi ľúto, keď ho tak sledovala ako spí.. Vyzeral ako malé roztomilé dieťatko. Po chvíli sa jej ho podarilo zobudiť natoľko, že sa s ňou odtackal do izby, prezliekol sa a zvalil sa do postele.
"Pusinku na dobrú noc?" Zamrmlal v polospánku. Rose mu teda dala pusu na čelo, prikryla ho paplónom, a ľahla si k nemu. Chvíľku ešte rozmýšľala. Aj ona bola koniec-koncov rada, že bude Doctor doma. Väčšinu dňa bude teda asi spať, ale to nevadí. Nech sa len lieči, aby bol čím skôr zdravý. Veľmi sa oňho bála, hoci to nebolo nič vážne. Doctor bol jej všetko. Chytila ho za ruku. Doctor ešte celkom nespal, pretože jej ju stisol. A tak, s pocitom, že majú toho druhého na dosah, zaspali.
***
"Dobré ráno!"
Nie je nič krajšie, ako keď sa zobudíte na to, že ste dostali pusu. To sa práve stalo aj Doctorovi, a to bol aj dôvod, prečo sa hneď usmial. Keď si pozrel Rose, ako tam tak stojí len v tričku , ktoré má na spanie a v kockovaných pyžamových nohaviciach, musel potriasť hlavou aby sa spamätal.
"....bré ráno..." Samého ho prekvapil jeho zadubený hlas. Rose hneď spozornela a na tvári sa jej usadil ustarostený výraz. Položila mu ruku na čelo. Úplne horel.
"Idem uvariť čaj."
"Nechoď.." Doctor ju stihol chytiť za zápästie. Rose zaváhala. Keď však videla jeho veľké hnedé oči, ešte si k nemu na chvíľu ľahla. Doctor sa na ňu dlho díval. Potom ju chytil za ruku. Chystal sa jej určite povedať niečo nesmierne romantické a sentimentálne, no v tej najnevhodnejšej chvíli si kýchol.
Rose sa rozosmiala a povedala:
"Idem sa radšej venovať tomu čaju."
Odišla do kuchyne a Doctor ostal v izbe sám. O chvíľu mu už ale bolo dlho, a tak sa rozhodol, že ide do kuchyne za Rose.
Tá sa prehrabávala v lekárničke. V ruke mala sprej do nosa a neustále si niečo mrmlala popod nos. Doctor sa k nej zozadu priplížil a objal ju okolo pása. Rose sa tak vyľakala, že jej všetko vypadlo z rúk.
"Preboha! Čo tu robíš? Šup-šup maž do postele!"
"Niee.." Odporoval jej.
"Sadni!" Prisunula mu stoličku, na ktorú sa Doctor ochotne zvalil a ďalej ju pozoroval. Rose sa zatiaľ snažila nájsť lieky, ktoré jej vypadli z rúk. Položila ich na stôl. Boli tam nejaké tabletky, sprej, sirup... Doctor sa im moc nevenoval.
Rose zaliala čaj, dala doň lyžičku medu a položila šálku pred neho.
"Pi!"
"Rozkaz!" Zasalutoval Doctor.
Rose mu prehrabla vlasy. Doctor čaj vypil a dožadoval sa ďalšej pusy. Rose mu však položila prst na pery.
"Ešte budem chorá!"
"Cez víkend sa môžeme vyliečiť obidvaja. " povedal lišiacky.
"No to iste. Ja už som chorá bola, pamätáš? Nepotrebujem to znova."
"V tom prípade si proti chorobe imúnna." Perličkoval Doctor.
"Mohol by si už, prosím, konečne ísť do postele?"
"Eee....nie."
Rose ho dlho a vášnivo pobozkala.
"Tak, už pôjdeš do postele?"
"Poď so mnouuu..."
"Tak dobre."
"Budeš so mnou v posteli celý deň?" Naivne sa usmial.
"Ty musíš mať vážne vysokú teplotu. Celý deň sa vyvaľovať v posteli? To je totálne..." Potom naňho pozrela a zasmiala sa, " šibnuté. Ale tak... Jeden deň mi hádam neublíži."
Doctor sa spokojne zazubil.
"Bože, keby toto mama vedela.."
"No tak to nie ! Tvojej mame ani muk! Roztrhala by ma zaživa." Povedal vyľakaný Doctor a sotil Rose na posteľ.
"Toto ostane medzi nami..." Povedal a pobozkal ju.
Sorry že všetky ff sú "like this" ale... Som len emotívny pubertiak :D Ale tak dúfam, že môže byť. Nebojte sa, začnem hádam písať aj nejaké iné. :D
P.S
Ak je tu veľa chýb, tak sa ospravedlňujem, píšem na tablete, a má furt nejaký problém -_-
"Vážne ti nič nie je?" Spýtala sa ustarostene Rose v ten večer už asi tisíci krát.
"Nie nič..." Pokrútil unavene hlavou.
Rose sa naňho pochybovačne pozrela. Všimol si to.
"Rose ..no ták..Som v poriadku." Usmial sa na potom kýchol.
Rose pokrútila hlavou a na hodnú chvíľu zmizla. Keď sa vrátila, niesla deku a na nej mala položenú tácku s teplým čajom a teplomerom.
"Už som ti vravel, že mi nič..." Znova si kýchol, "nie je"
"Vidím." Povedala ironicky. "Hlavne na tvojich červených očiach a nose."brnkla mu po brade.
"Zajtra zostávaš doma." Vyhlásila rozhodne, takže sa Doctor neodvážil namietať. Okrem toho predsa len konečne priznal, že mu nie je zrovna najlepšie. Na druhú stranu bol rád, pretože vedel, že Rose má mať v práci voľno a zostane tu s ním. Takto sa vylieči rýchlo.
Usmial sa.
"Čo je?" Spýtala sa keď ho zbadala.
"Nič, ja len...ako sa o mňa staráš."
"Iba ti to odplácám."
Rose ho prikryla dekou a pritúlila sa k nemu. Doctor ju pobozkal na čelo a jednou rukou ju objal. O chvíľu však zmenili polohu tak, že Doctor ležal Rose na kolenách a tá ho opatrne hladkala po jeho bláznivej štici.
***
Už bolo neskoro, a Doctor ešte stále spal. Šanca, že ho Rose dokáže odniesť do spálne bola veľmi nízka, a tak ho musela zobudiť, čo jej bolo veľmi ľúto, keď ho tak sledovala ako spí.. Vyzeral ako malé roztomilé dieťatko. Po chvíli sa jej ho podarilo zobudiť natoľko, že sa s ňou odtackal do izby, prezliekol sa a zvalil sa do postele.
"Pusinku na dobrú noc?" Zamrmlal v polospánku. Rose mu teda dala pusu na čelo, prikryla ho paplónom, a ľahla si k nemu. Chvíľku ešte rozmýšľala. Aj ona bola koniec-koncov rada, že bude Doctor doma. Väčšinu dňa bude teda asi spať, ale to nevadí. Nech sa len lieči, aby bol čím skôr zdravý. Veľmi sa oňho bála, hoci to nebolo nič vážne. Doctor bol jej všetko. Chytila ho za ruku. Doctor ešte celkom nespal, pretože jej ju stisol. A tak, s pocitom, že majú toho druhého na dosah, zaspali.
***
"Dobré ráno!"
Nie je nič krajšie, ako keď sa zobudíte na to, že ste dostali pusu. To sa práve stalo aj Doctorovi, a to bol aj dôvod, prečo sa hneď usmial. Keď si pozrel Rose, ako tam tak stojí len v tričku , ktoré má na spanie a v kockovaných pyžamových nohaviciach, musel potriasť hlavou aby sa spamätal.
"....bré ráno..." Samého ho prekvapil jeho zadubený hlas. Rose hneď spozornela a na tvári sa jej usadil ustarostený výraz. Položila mu ruku na čelo. Úplne horel.
"Idem uvariť čaj."
"Nechoď.." Doctor ju stihol chytiť za zápästie. Rose zaváhala. Keď však videla jeho veľké hnedé oči, ešte si k nemu na chvíľu ľahla. Doctor sa na ňu dlho díval. Potom ju chytil za ruku. Chystal sa jej určite povedať niečo nesmierne romantické a sentimentálne, no v tej najnevhodnejšej chvíli si kýchol.
Rose sa rozosmiala a povedala:
"Idem sa radšej venovať tomu čaju."
Odišla do kuchyne a Doctor ostal v izbe sám. O chvíľu mu už ale bolo dlho, a tak sa rozhodol, že ide do kuchyne za Rose.
Tá sa prehrabávala v lekárničke. V ruke mala sprej do nosa a neustále si niečo mrmlala popod nos. Doctor sa k nej zozadu priplížil a objal ju okolo pása. Rose sa tak vyľakala, že jej všetko vypadlo z rúk.
"Preboha! Čo tu robíš? Šup-šup maž do postele!"
"Niee.." Odporoval jej.
"Sadni!" Prisunula mu stoličku, na ktorú sa Doctor ochotne zvalil a ďalej ju pozoroval. Rose sa zatiaľ snažila nájsť lieky, ktoré jej vypadli z rúk. Položila ich na stôl. Boli tam nejaké tabletky, sprej, sirup... Doctor sa im moc nevenoval.
Rose zaliala čaj, dala doň lyžičku medu a položila šálku pred neho.
"Pi!"
"Rozkaz!" Zasalutoval Doctor.
Rose mu prehrabla vlasy. Doctor čaj vypil a dožadoval sa ďalšej pusy. Rose mu však položila prst na pery.
"Ešte budem chorá!"
"Cez víkend sa môžeme vyliečiť obidvaja. " povedal lišiacky.
"No to iste. Ja už som chorá bola, pamätáš? Nepotrebujem to znova."
"V tom prípade si proti chorobe imúnna." Perličkoval Doctor.
"Mohol by si už, prosím, konečne ísť do postele?"
"Eee....nie."
Rose ho dlho a vášnivo pobozkala.
"Tak, už pôjdeš do postele?"
"Poď so mnouuu..."
"Tak dobre."
"Budeš so mnou v posteli celý deň?" Naivne sa usmial.
"Ty musíš mať vážne vysokú teplotu. Celý deň sa vyvaľovať v posteli? To je totálne..." Potom naňho pozrela a zasmiala sa, " šibnuté. Ale tak... Jeden deň mi hádam neublíži."
Doctor sa spokojne zazubil.
"Bože, keby toto mama vedela.."
"No tak to nie ! Tvojej mame ani muk! Roztrhala by ma zaživa." Povedal vyľakaný Doctor a sotil Rose na posteľ.
"Toto ostane medzi nami..." Povedal a pobozkal ju.
Sorry že všetky ff sú "like this" ale... Som len emotívny pubertiak :D Ale tak dúfam, že môže byť. Nebojte sa, začnem hádam písať aj nejaké iné. :D
P.S
Ak je tu veľa chýb, tak sa ospravedlňujem, píšem na tablete, a má furt nejaký problém -_-
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))
Admins team.