S metakrizovaným Doctorom a Rose. Opäť.
Rose ležala v posteli s chrípkou, a myslela na to, kedy sa asi Doctor vráti. Išiel do práce. Teda "do práce". Preňho to predsa žiedna práca nie je, keďže pozemská úroveň fyziky je taká aká je. Rose sama nevedela čo Doctor presne robí. Vedela len, že to má niečo do činenia s fyzikou, chémiou a matikou. Keby tak už prišiel. Ale to nejde. Ešte bude v robote aspoň 2 hodiny..Rose bolo nanič. Potrebovala niekoho na objímanie a rozprávanie sa. Na varenie čaju. Na rozmaznávanie. No čo už. Bude to musieť nejako vydržať. Bude sa snažiť dovtedy spať. Predtým ale ešte napíše Doctorovi.
Rose (14:25)
Chýbaš mi. Je mi zle. Vráť sa skoro :(
Nič...neodpisoval...super...to fakt pomohlo...Rose sa na to proste vykašľala a išla spať. Zobudila sa až o siedmej. Rozmýšľala:
Hmm...Doctor už by mal byť doma...kde sa toľko túla? Vtom sa pozrela na stolík a všimla si, že tam má horúci čaj, nový balík vreckoviek a čokoládu. Usmiala sa. Bol tam aj lístok:
"Som v obývačke ♥ "
Rose vstala a s lístkom v ruke išla do obývačky. Doctor ležal rozvalený na pohovke. Rose sa usmiala pri tej myšlienke, že tam čakal na ňu tak dlho, až zaspal. Keď však vošla dnu, podlaha zavŕzgala a Doctor sa hneď zobudil. Zdvihol hlavu. Ako videl, že to je Rose, ihneď vyskočil, objal ju, roztočil a potom si ju zobral na ruky tak, že sa cítíla ako kráľovná. Doctor ju pobozkal.
"Chýbala si mi.."
"Tak ja som chýbala tebe?"povedala naoko nahnevane,"prečo si mi neodpísal ani len na smsku?"
"Hneď ako si mi napísala som sa zbalil a prišiel. Spala si: Nechcel som ťa zobudiť, tak som ti spravil čaj a dal ti ho na tácku. Potom som tu na teba čakal..No a trochu ma to unavilo.."
Zložil ju na pohovku. Rose sa iba nemo pozerala na Doctora. Ten sa usmieval. Mal toľko lásky v očiach, keď na ňu pozeral. Rose vstala a objala ho. Doctor ju objal späť.
Chvíľu tak ostali, no potom Doctor povedal:
"Tak a teraz späť do postele sa liečiť!"
"Nie!"
"A keď pôjdem s tebou?"usmial sa.
"Kľudne."
Znova ju zdvihol a odniesol až do postele. Potom prešiel na druhú stranu a ľahol si tak, aby mohol Rose zozadu objať. Rose mohla cítiť jeho dych na svojom krku. S úsmevom a pocitom úplného šťastia zaspala v Doctorovom náručí.
Rose ležala v posteli s chrípkou, a myslela na to, kedy sa asi Doctor vráti. Išiel do práce. Teda "do práce". Preňho to predsa žiedna práca nie je, keďže pozemská úroveň fyziky je taká aká je. Rose sama nevedela čo Doctor presne robí. Vedela len, že to má niečo do činenia s fyzikou, chémiou a matikou. Keby tak už prišiel. Ale to nejde. Ešte bude v robote aspoň 2 hodiny..Rose bolo nanič. Potrebovala niekoho na objímanie a rozprávanie sa. Na varenie čaju. Na rozmaznávanie. No čo už. Bude to musieť nejako vydržať. Bude sa snažiť dovtedy spať. Predtým ale ešte napíše Doctorovi.
Rose (14:25)
Chýbaš mi. Je mi zle. Vráť sa skoro :(
Nič...neodpisoval...super...to fakt pomohlo...Rose sa na to proste vykašľala a išla spať. Zobudila sa až o siedmej. Rozmýšľala:
Hmm...Doctor už by mal byť doma...kde sa toľko túla? Vtom sa pozrela na stolík a všimla si, že tam má horúci čaj, nový balík vreckoviek a čokoládu. Usmiala sa. Bol tam aj lístok:
"Som v obývačke ♥ "
Rose vstala a s lístkom v ruke išla do obývačky. Doctor ležal rozvalený na pohovke. Rose sa usmiala pri tej myšlienke, že tam čakal na ňu tak dlho, až zaspal. Keď však vošla dnu, podlaha zavŕzgala a Doctor sa hneď zobudil. Zdvihol hlavu. Ako videl, že to je Rose, ihneď vyskočil, objal ju, roztočil a potom si ju zobral na ruky tak, že sa cítíla ako kráľovná. Doctor ju pobozkal.
"Chýbala si mi.."
"Tak ja som chýbala tebe?"povedala naoko nahnevane,"prečo si mi neodpísal ani len na smsku?"
"Hneď ako si mi napísala som sa zbalil a prišiel. Spala si: Nechcel som ťa zobudiť, tak som ti spravil čaj a dal ti ho na tácku. Potom som tu na teba čakal..No a trochu ma to unavilo.."
Zložil ju na pohovku. Rose sa iba nemo pozerala na Doctora. Ten sa usmieval. Mal toľko lásky v očiach, keď na ňu pozeral. Rose vstala a objala ho. Doctor ju objal späť.
Chvíľu tak ostali, no potom Doctor povedal:
"Tak a teraz späť do postele sa liečiť!"
"Nie!"
"A keď pôjdem s tebou?"usmial sa.
"Kľudne."
Znova ju zdvihol a odniesol až do postele. Potom prešiel na druhú stranu a ľahol si tak, aby mohol Rose zozadu objať. Rose mohla cítiť jeho dych na svojom krku. S úsmevom a pocitom úplného šťastia zaspala v Doctorovom náručí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))
Admins team.