štvrtok 21. novembra 2013

Missing you

Už je to mesiac. Už mesiac sa im Doctor neozval...
Čo je to s ním?
Asi by mu mala ešte raz zavolať.
Alebo radšej nie.
Či?
Asi by s tým mala prestať. Určite je v poriadku...
Ale ONA nie je.
To iste, má Roryho, ale...on nie je Doctor. Je to jej muž, ale nie je to muž s hlúpou tvárou, s nemožnou bradou a debilným motýlikom. Chýba jej ten motýlik.
Ako rada, by sa teraz porozprávala so svojím najlepším priateľom na tému Rory. S ním sa predsa o tom rozprávať nemôže. Doctoooor kde si?
Vtom počula zvuk TARDIS  v kuchyni. Rýchlo tam bežala. Keď ale dobehla do kuchyne, zistila, že  to TARDIS nebola. V kuchyni bol totižto zívajúci Rory a varil si kávu. A ten zvuk....bola pískajúca konvica. Vlastne ani predtým nepočula Amy zvuk TARDIS.
"Začína mi hrabať,"pomyslela si, keď dala pusu Rorymu a odišla späť do obývačky. Sadla i tak, že nohy si dala k sebe, a objala si ich okolo kolien. Nie je predsa až taká hluchá, len jej chýba Doctor. A TARDIS. Mimozemšťania. Vesmír. Čas. Priestor. Bláznivý Doctorov účes.
"Chýba mi ešte aj ten idiotský motýlik..."pomyslela si, no potom sa nad tým zamyslela a znechutene skonštatovala: "Dofrasa, je to so mnou zlé."
Prešiel ďalší normálny deň.
Bez Doctora.
Amy si išla ľahnúť. Snažila sa nemyslieť na to ako veľmi jej chýba Doctor. Cítila sa tak trouchu ako keby podvádzala Roryho, pretože na Doctora dnes myslela prakticky celý deň. Aby sa zbavila previnilého pocitu, pobozkala Roryho tak, že ten z toho chvíľu ani nedýchal. Amy sa naňho usmiala. Zhasla svetlo, a prikryla sa.

Asi o tretej v noci sa Amy zobudila na nejaký hluk a záhrade. Išla sa pozrieť ku oknu, a vtedy to zbadala. Doctor jej kýval z TARDIS. Amy vtedy premohol taký neopísateľný pocit šťastia, že úplne zabudla na to, že by mala zobudiť Roryho. Načo. Doctora potrebuje ONA. Aspoň na chvíľu. Celá naradostená vybehla von a.....
Zobudila sa.
Bol to len sen.
Doriti!
Amy sa nechcelo ani vstávať.
Nie.
Už nechce ďalší taký deň.
Už...
Z myšlienok ju vyrušil Rory: "Dobré ráno pani Williamsová!"
Mmmmmmm...raňajky do postele ! Presne to by mal teraz Rory urobiť.
"Amy! Poď sem na chvíľu!"
Och bože....Amy sa nechcelo vstávať...No práve keď sa chystala so zalepenými očami vojsť do kuchyne, prekvapil ju hlas, ktorý tak dobre poznala:
"Amelia Pondová, vieš ty vôbec ako si mi chýbala?!"
Doctor.
Doctor prišiel.
Doctor prišiel za ňou.
Amy sa na neho chvíľu dívala a rozmýšľala, či aj toto je len sen.
Hmmm, vyzerá to celkom živo.
"Myslím, že to je skutočnosť..Bože ja zaostalá, veď  to je Doctor!"
Amy pribehla bosá za ním a zovrela ho v medveďom objatí. áno. Toto...Je Doctor. To, čo jej chýbalo.
Snažila sa ho držať čo najdlhšie. On ju ale tiež. Amy vdychovala jeho známu vôňu. Ktovie, kedy to bude môcť urobiť znova.
"Doctor?"
"áno?"
"Tak veľmi si mi chýbal."
Usmial sa. "Amelia Pondová...."urobil dlhú odmlku, "nemáš ani tušenia ako si ty chýbala mne!" stisol ju ešte viac. Amy sa v tej nádhernej chvíli zmohla iba na jedinú myšlienku.
"Keby si len vedel.."





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))

Admins team.