Taaakže, áno, rozhodla som sa prekladať smillan fanfictons, ako som sa rozhodla, že ich budem aj písať. Vždy však napíšem ktoré sú moje a ktoré nie. :)
Zdroj:http://mattkaren.livejournal.com/31243.html?thread=137995#t137995
Hovorí sa, že fotka je viac ako tisíc slov.
Matt si zjavne nie je taký istý, pretože ako sa tak díva na usporiadané fotografie pred sebou, zostal bez jediného slova.
Nervózny pohyb ho vráti späť do reality, a on zdvihne oči a pozrie na vrtiacu sa nervóznu dievčinu sediacu oproti nemu, najrozporuplnejšieho človeka akého pozná.
Uvoľní atmosféru, ale aj jeho srdce, tým ako neisto znie.
"Super, budúci rok ti radšej kúpim len alkohol."
On sa snaží spamätať z omámenia, do ktorého ho postavila ona, malo by to byť ľahšie než toto, často je predsa nútený dostať sa na povrch z toho jazera myšlienok na ňu.
“Kaz, ja…”
Strápnený výraz jej prejde po tvári a načiahne sa za darčekom, ale namiesto chytenia rámu, on sa uistí že sa spoja jeho prsty s jej. “Karen,“ povie, a ona, ako počuje svoje meno, zastaví ruku v pohybe. Matt pozrie dole na kúsok neba, ktorý mu dal jeho ohnivý anjel, a potom späť na ňu.
“Je to úžasné. Ty si úžasná.”
Je to niečo, čo povedal Doctor Amy, ale tiež niečo čo sa Matt bál vypustiť z úst, pretože vedel, že tá fráza je ako vietor, ktorý dáva moc listom padať zo stromu, a pravda, ktorá sa dlho tají, vyjde na povrch veľmi rýchlo potom, s hrozbou utopiť ich oboch.
Ale ako sa tak teraz na ňu pozerá, topí sa v jej neistote. A odkedy on prevzal rolu jej ochrancu, keď sa ona nedívala, musel ju buď zachrániť, alebo uskočiť preč. Opäť jej stisol ruku. "To je to, prečo si so sebou nosila foťák celý predošlý mesiac? Dávala si toto do kopy?
Ona prikývne, konečne trochu uvoľnene. “Najprv som chcela urobiť 365 dní v roku, každý deň fotku, ale,” na jej tvári sa začínal usadzovať obrovský úškrn, ako sa postupne uvoľňovala z tej neistoty, keď mu dala do ruky zabalený jeho narodeninový darček, “Musím s tebou tráviť 9 mesiacov v roku. Ďalšie tri by boli pre mňa hazardovaním so životom."
Odpoveď je ľahká;aspoň vyzerá, ako aj všetko keď príde rad na ňu. “Mala by si byť zvyknutá na hazardovanie so životom, pracuješ so mnou každý deň."
Temná neistota je ľahko vymenená za jej jasný úsmev.
"To je až príliš pravdivé."
Ich ruky sa spoja ako si on zoberie drink z rámu v jeho lone, ale po prvýkrát nie je kompletne nehybný z intímneho dotyku. Namiesto toho sa pozrie na čierno-bielu koláž fotiek a premýšľa ako kedy mohol prežiť dvadsať sedem rokov bez nej.
Koláž fotiek -- fotka z profilu, ako pobehuje okolo konzoly TARDIS, ako sa skláňa nad konzolou, na hlave okuliare a premýšľa, fotka ako kľačí vedľa dieťaťa jedného z jeho kolegovv zákulisí, ako veľmi nadšene hrá futbal, ako sa na niečom smeje (alebo niekom), bez kamery, na jednom z interview, on a jeho rodičia, ako sedí v režisérovej kancelárii pijúc čaj, on a Adam prechádzajúci sa na pobreží v Chorvátsku, naspäť pred kamerou ako diskutuje s režisérom o nasledujúcej scéne, on v detskej nemocnici rozprávajúci sa s pacientkou a ako ju učí hrať na gitaru, on a Caitlin v kostýmoch ako sa rozprávajú o feze, ktorý má mať na hlave-- je to jeho život skrz jej oči, len s jednou dosť závažnou chybou.
Pozrie sa naspäť na ňu. “Prečo nie si ani na jednej?”
Fíha, to teda trvalo. :D Dajte mi vedieť, kde robím chyby, robím ro prvýkrát, takže ak sa vám niečo nezdá, kritika je vítaná. Taktiež, ak chcete aj druhú časť, napíšte mi do komentárov. Snáď sa páči :)
Zdroj:http://mattkaren.livejournal.com/31243.html?thread=137995#t137995
Hovorí sa, že fotka je viac ako tisíc slov.
Matt si zjavne nie je taký istý, pretože ako sa tak díva na usporiadané fotografie pred sebou, zostal bez jediného slova.
Nervózny pohyb ho vráti späť do reality, a on zdvihne oči a pozrie na vrtiacu sa nervóznu dievčinu sediacu oproti nemu, najrozporuplnejšieho človeka akého pozná.
Uvoľní atmosféru, ale aj jeho srdce, tým ako neisto znie.
"Super, budúci rok ti radšej kúpim len alkohol."
On sa snaží spamätať z omámenia, do ktorého ho postavila ona, malo by to byť ľahšie než toto, často je predsa nútený dostať sa na povrch z toho jazera myšlienok na ňu.
“Kaz, ja…”
Strápnený výraz jej prejde po tvári a načiahne sa za darčekom, ale namiesto chytenia rámu, on sa uistí že sa spoja jeho prsty s jej. “Karen,“ povie, a ona, ako počuje svoje meno, zastaví ruku v pohybe. Matt pozrie dole na kúsok neba, ktorý mu dal jeho ohnivý anjel, a potom späť na ňu.
“Je to úžasné. Ty si úžasná.”
Je to niečo, čo povedal Doctor Amy, ale tiež niečo čo sa Matt bál vypustiť z úst, pretože vedel, že tá fráza je ako vietor, ktorý dáva moc listom padať zo stromu, a pravda, ktorá sa dlho tají, vyjde na povrch veľmi rýchlo potom, s hrozbou utopiť ich oboch.
Ale ako sa tak teraz na ňu pozerá, topí sa v jej neistote. A odkedy on prevzal rolu jej ochrancu, keď sa ona nedívala, musel ju buď zachrániť, alebo uskočiť preč. Opäť jej stisol ruku. "To je to, prečo si so sebou nosila foťák celý predošlý mesiac? Dávala si toto do kopy?
Ona prikývne, konečne trochu uvoľnene. “Najprv som chcela urobiť 365 dní v roku, každý deň fotku, ale,” na jej tvári sa začínal usadzovať obrovský úškrn, ako sa postupne uvoľňovala z tej neistoty, keď mu dala do ruky zabalený jeho narodeninový darček, “Musím s tebou tráviť 9 mesiacov v roku. Ďalšie tri by boli pre mňa hazardovaním so životom."
Odpoveď je ľahká;aspoň vyzerá, ako aj všetko keď príde rad na ňu. “Mala by si byť zvyknutá na hazardovanie so životom, pracuješ so mnou každý deň."
Temná neistota je ľahko vymenená za jej jasný úsmev.
"To je až príliš pravdivé."
Ich ruky sa spoja ako si on zoberie drink z rámu v jeho lone, ale po prvýkrát nie je kompletne nehybný z intímneho dotyku. Namiesto toho sa pozrie na čierno-bielu koláž fotiek a premýšľa ako kedy mohol prežiť dvadsať sedem rokov bez nej.
Koláž fotiek -- fotka z profilu, ako pobehuje okolo konzoly TARDIS, ako sa skláňa nad konzolou, na hlave okuliare a premýšľa, fotka ako kľačí vedľa dieťaťa jedného z jeho kolegovv zákulisí, ako veľmi nadšene hrá futbal, ako sa na niečom smeje (alebo niekom), bez kamery, na jednom z interview, on a jeho rodičia, ako sedí v režisérovej kancelárii pijúc čaj, on a Adam prechádzajúci sa na pobreží v Chorvátsku, naspäť pred kamerou ako diskutuje s režisérom o nasledujúcej scéne, on v detskej nemocnici rozprávajúci sa s pacientkou a ako ju učí hrať na gitaru, on a Caitlin v kostýmoch ako sa rozprávajú o feze, ktorý má mať na hlave-- je to jeho život skrz jej oči, len s jednou dosť závažnou chybou.
Pozrie sa naspäť na ňu. “Prečo nie si ani na jednej?”
Fíha, to teda trvalo. :D Dajte mi vedieť, kde robím chyby, robím ro prvýkrát, takže ak sa vám niečo nezdá, kritika je vítaná. Taktiež, ak chcete aj druhú časť, napíšte mi do komentárov. Snáď sa páči :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
V komentároch nám môžete vždy povedať či sa vám príbeh páčil alebo nie, prípadne čo by ste zmenili, alebo s čím nesúhlasite (t.j. nezhody v seriáli apod.)
Ďakujeme, že nás povzbudzujete pozitívnymi komentármi, dodáva nám to pocit, že to čo píšeme sa niekomu páči, a máme chuť písať ďalej. :))
Admins team.