Opäť Amy. Asi to bude trošičku zmätené, ale snáď ma pochopíte. Je to dosť krátke.. ospravedlňujem sa.
Moje meno je Amélia Pondová. Keď som mala sedem rokov, mala som imaginárneho priateľa. Včera bola noc pred mojou svadbou. A môj imaginárny priateľ sa vrátil.
Alebo som si to aspoň doteraz myslela.
***
"Nikdy už ťa nebudem môcť vidieť." hovoril Doctor pomaly a vystrašene.
"Budem v poriadku. Budem s ním." Amy bolo do plaču.
"Amy, prosím. Len poď so mnou späť do Tardis. Pondová." snažil sa ju presvedčiť cez vzlyky.
"Otrhaný muž," otočila sa Amy, a ešte stihla cez slzy povedať:
"Zbohom." Povedala a pred očami Doctora a River zmizla.
***
Otvorila som oči, a vyjavene sa posadila na posteli. Čo sa to práve stalo?! To... to nie...
To nemôže byť pravda.
Ako to bolo?
You die in dream, you´ll wake up in reality..
Ale..
Zasvietila som lampu a pozrela napravo. Svadobné šaty. Ešte stále tam viseli. Čistobiele, nepoškodené, nepoužité. Svadbu som teda ešte nemala. Nikdy sa nestala. Ako aj všetko ostatné.
Rýchlo som si utrela slzu z líca, zhasla lampu a pomaly som si znovu ľahla. Doctor sa nikdy nevrátil, ani sa nevráti. Nikdy neexistoval. Bol len v mojej hlave. Všetko čo sa stalo, sa stalo v mojej hlave. Bol to len sen.
Nič sa nestalo. Je to fajn. Stále som sa musela ukľudňovať. Srdce mi hlasno búchalo. Zavrela som oči a snažila sa zaspať. Musím zaspať. Zajtra sa predsa vydávam.
Nie som si tým celkom istá. Môže to byť? :/
Moje meno je Amélia Pondová. Keď som mala sedem rokov, mala som imaginárneho priateľa. Včera bola noc pred mojou svadbou. A môj imaginárny priateľ sa vrátil.
Alebo som si to aspoň doteraz myslela.
***
"Nikdy už ťa nebudem môcť vidieť." hovoril Doctor pomaly a vystrašene.
"Budem v poriadku. Budem s ním." Amy bolo do plaču.
"Amy, prosím. Len poď so mnou späť do Tardis. Pondová." snažil sa ju presvedčiť cez vzlyky.
"Otrhaný muž," otočila sa Amy, a ešte stihla cez slzy povedať:
"Zbohom." Povedala a pred očami Doctora a River zmizla.
***
Otvorila som oči, a vyjavene sa posadila na posteli. Čo sa to práve stalo?! To... to nie...
To nemôže byť pravda.
Ako to bolo?
You die in dream, you´ll wake up in reality..
Ale..
Zasvietila som lampu a pozrela napravo. Svadobné šaty. Ešte stále tam viseli. Čistobiele, nepoškodené, nepoužité. Svadbu som teda ešte nemala. Nikdy sa nestala. Ako aj všetko ostatné.
Rýchlo som si utrela slzu z líca, zhasla lampu a pomaly som si znovu ľahla. Doctor sa nikdy nevrátil, ani sa nevráti. Nikdy neexistoval. Bol len v mojej hlave. Všetko čo sa stalo, sa stalo v mojej hlave. Bol to len sen.
Nič sa nestalo. Je to fajn. Stále som sa musela ukľudňovať. Srdce mi hlasno búchalo. Zavrela som oči a snažila sa zaspať. Musím zaspať. Zajtra sa predsa vydávam.
Nie som si tým celkom istá. Môže to byť? :/
úžasné :3 super! :)
OdpovedaťOdstrániťĎakujem <3 :)) potešil :) (sorry že tak neskoro odpisujem..)
Odstrániť